História

 

Vznik a poslanie ICOLD 

Prvá zmienka o založení nevládnej medzinárodnej odbornej spoločnosti, ktorá by sa venovala pokroku v priehradnom staviteľstve vzišla na zasadnutí francúzskej spoločnosti pre rozvoj vied v Grenobli v roku 1925. Po vzniku Francúzskeho priehradného výboru (1925) tu bol s podporou francúzskej vlády vypracovaný plán na založenie  „Commisson Internationale des Grands Barrages (CIGB). Dnes sa viac používa anglický názov organizácie – International commission on large dams (ICOLD). K ustanovujúcej schôdzi za účasti 6 štátov došlo na Svetovej konferencii pre energiu (Conférence Mondiale de l´énergie), v rámci ktorej ICOLD rozvíjala v tom období svoju činnosť.  1. Zasadanie exekutívy sa konalo 1.6.1931 v Londýne v zastúpení 13 zakladajúcich štátov (Francúzsko, Švajčiarsko, Švédsko, Nemecko, Nórsko, Rakúsko, ČSR, Rumunsko, Holandská India, Anglická India, Japonsko, Spojené kráľovstvo a Maroko), z ktorých sa jednania zúčastnilo 8 zástupcov vrátane Československa. Stálym sídlom sekretariátu ICOLD bol v roku 1932 ustanovený Paríž.

1. Medzinárodný priehradný kongres  sa konal v Stockholme, v roku 1933. V súčasnosti ICOLD združuje 100 členských krajín sveta, v ktorých sú vytvorené národné komitéty (po roku 1992 v Českej republike to je CzCOLD, na Slovensku SkCOLD).

Hlavná činnosť tejto mimovládnej organizácie - Medzinárodnej komisie pre veľké priehrady (ICOLD-u) je zameraná do všetkých oblastí, ktoré súvisia s prípravou, efektívnym navrhovaním, výstavbou a bezpečnou prevádzkou priehrad, riadením veľkých priehrad, modernizáciou starých priehrad a ich funkčných objektov, dopadov starnutia priehrad a ich vplyvov na životné prostredie a pod. Na medzinárodných fórach, kongresoch, sympóziách a workshopoch   umožňuje výmenu poznatkov a skúseností v oblasti vedeckého výskumu a technických otázok, súvisiacich s priehradným staviteľstvom. Táto činnosť sa sústreďuje do tzv. technických výborov. Práca väčšiny z nich je priebežná, niektoré sú však vytvorené "ad hoc" - na riešenie konkrétneho problému a po jeho vyriešení výbor zaniká. Medzi akciami ICOLD-u majú mimoriadny význam medzinárodné priehradné kongresy, ktoré sa od V. kongresu v roku 1955 v Paríži konajú v 3-ročných cykloch. Každoročne sa však konajú exekutívy, resp. výročné mítingy (sympóziá). Bližšie informácie o činnosti ICOLD sú uvedené na www. icold-cigb.net.

Vznik, história a poslanie slovenského priehradného výboru 

Slovenský priehradný výbor - SPV a Český priehradný výbor - ČPV sú rovnocennými následnými členmi Československého priehradného výboru (ČSPV). Československo patrilo k zakladajúcim členom tejto medzinárodnej - nevládnej organizácie. O jeho prijatie medzi členské štáty sa zaslúžili dvaja pracovníci Ministerstva verejných prác ČSR - Ing. Kobza a Ing. Marek, ktorý na svoj rezort preniesol aj povinnosti plynúce z členstva v ICOLD-e, až do II. Svetovej vojny. Po oslobodení v r. 1945 prechádzala agenda spojená s členstvom ČSPV v ICOLD-e podľa začlenenia vodného hospodárstva od Ministerstva dopravy a techniky, cez Ministerstvo stavebníctva, Ústrednú správu vodného hospodárstva (ÚSVH), Ministerstvo energetiky a VH, Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva, Ministerstvo pôdohospodárstva, až pod Ministerstvo životného prostredia.

Prvý riadne organizovaný ČSPV, ktorý plnil poslanie národného komitétu ICOLD-u, bol ustanovený až v r. 1958. Jeho predsedom bol akademik ČVUT Teodor Ježdík. Uznaním dobrej práce našich odborníkov v orgánoch ICOLD-u bolo v r. 1974 zvolenie na jedno funkčné obdobie predsedu ČSPV - Prof. Ing. Dr. L. Votrubu, DrSc., za viceprezidenta za Európu a pri príležitosti 17. kongresu ICOLD-u v r. 1991 vo Viedni organizovanie dvoch trás odborných exkurzií po priehradách v Čechách a na Slovensku.

Vznik Slovenského priehradného výboru (SPV, resp. SkCOLD) sa viaže na 1. 1. 1993. Tomu predchádzalo posledné zasadnutie Československého priehradného výboru, kde jeho vtedajší predseda, prof. Ing. Vojtéch Broža, DrSc. oznámil, že zánikom ČSFR končí svoju činnosť aj  Československý národný komitét v Medzinárodnej nevládnej organizácii priehrad - ICOLD-e., kedy v súvislosti s rozdelením ČSFR skončil svoju činnosť aj Československý národný komitét v Medzinárodnej nevládnej organizácii priehrad - ICOLD-e. Tak počas 60. exekutívy v Granade v r. 1992 bol podaný návrh, že  ČSPV zaniká a bude po splnení podmienok (ustanovenie CzCOLD a SkCOLD, príprava súpisu priehrad Českej a Slovenskej republiky do svetového registra a podanie žiadosti obidvoch Národných komitétov o členstvo v ICOLD-e) nahradený dvomi samostatnými národnými komitétmi Slovenskej a Českej republiky: Slovenský priehradný výbor (SPV) a Český priehradny výbor (ČPV).

Splnením podmienok v roku 1993, na 61. exekutíve v Káhire boli žiadosti oboch republík prerokované a kladne vybavené.

Svoju činnosť tak SPV zahájil v roku 1993, po vedením predsedníctva:

  • Ing. Miroslav Liška, CSc. - predseda,
  • Ing. Vladimír Holčík - podpredseda,
  • Doc. Ing. Michal Lukáč, CSc. - podpredseda a vedecký sekretár,
  • Ing. Ján Hummel - tajomník,
  • Ing. Dušan Abaffy, CSc. - hospodár ,

Členmi predsedníctva SPV boli ďalej: Ing. Augustín Jambor, CSc., Ing. Vojtech Belčák, Ing. Ladislav Podkonický a Ing. Juraj Sekerka. Rozdelením ČSPV na dva samostatné  celky SPV a ČPV sa však spolupráca nekončila, naopak pokračuje aj naďalej v nadštandardnej úrovni. 

Ťažisko práce SPV vo väzbe na ICOLD spočíva v týchto činnostiach:

  • prezentovať Slovenskú republiku na pôde ICOLD-u účasťou na kongresoch, exekutívach; aktívne sa zapájať do práce v technických výboroch ICOLD-u
  • prenášať poznatky z práce ICOLD-u v oblasti prípravy, navrhovania, prevádzky priehrad získané na kongresoch a v práci jeho technických výborov na širokú obec odborníkov - priehradárov i vodohospodárov u nás.

Na domácej pôde:

  • činnosť SPV riadiť tak, aby prispievala k rozširovaniu najnovších poznatkov a vedomostí našich vodohospodárov, priehradárov v oblasti priehradného staviteľstva na úrovni, porovnateľnej s okolitými vyspelými krajinami
  • zachovávať tradíciu organizovania Česko-Slovenských  konferencií s medzinárodnou účasťou: „Priehradné dni", ktorých história siaha do roku 1961
  • spolupracovať na organizovaní domácich i zahraničných odborných seminárov, sympózií k špeciálnym problémom prípravy, výstavby i prevádzky nádrží a priehrad;
  • prispievať k zvyšovaniu vedomostí a odborných znalostí mladej generácie
  • podieľať sa na činnosti a plnení úloh, vyplývajúcich z členstva v technických výboroch ICOLD-u;
  • informovať členskú základňu i odbornú verejnosť o svojej činnosti prostredníctvom bulletinov, prístupných na www.skcold.sk, kde sa môže každý záujemca dozvedieť o aktivitách SPV, podujatiach, na ktorých participoval SVP, domácich i zahraničných konferenciách, sympóziách, kongresoch s aktívnou účasťou členskej základne SVP,  exkurziách, realizovaných v réžii SPV a pod.